Slovo popopoke je výborný jazykolam a chytľavý názov! Záleží však na tom, či ťa zaujíma čistá fonetika tohto slova, alebo to, ako sa v rôznych kútoch Európy povie ten samotný koncept – teda žiadna moderná ázijská miska s ryžou, ale poctivá lokálna studená misa v štýle „nalož si na tanier, čo chceš a koľko chceš".

Tu je prehľad pre oba prípady:

1. Ako to prečítajú cudzinci (fonetika brandu)
Ak by si Popopoke použil ako názov podniku, narazíš na rôzne prízvuky:

Angličtina: Znelo by to skôr ako "pou-pou-pouk" (ak to čítajú podľa slova poke = strčiť) alebo exotickejšie "po-po-po-ki" (ak už poznajú havajské jedlo).

Taliančina a Španielčina: Prečítajú to presne tak, ako sa to píše, veľmi rytmicky a tvrdo – "po-po-po-ke". Znie to tam skoro ako chytľavá riekanka.

Francúzština: Francúzi zhltnú koniec. Znelo by to ako "po-po-pok" s jemným dôrazom na poslednú slabiku.

Nemčina a Škandinávia: Veľmi rázne a jasne – "po-po-po-ke".

2. Ako sa tento koncept volá v Európe (lokálne "tapas")
Ak chceš ľuďom v zahraničí vysvetliť túto filozofiu jedla (veľa malých dobrôt, z ktorých si každý vyskladá svoj tanier), majú na to svoje vlastné a veľmi silné výrazy:

Španielsko: Tapas alebo Pinchos (ak sú to malé kúsky napichnuté na špáradlách). Toto je pravdepodobne najznámejší ekvivalent vo svete.

Taliansko: Tagliere (doslova doska – väčšinou plná lokálnych syrov, prosciutta a olív) alebo Antipasto misto (zmiešané predjedlo).

Francúzsko: Planche de charcuterie (doska s údeninami a paštétami) alebo Planche de fromages (syrová doska).

Nemecko a Rakúsko: Brotzeit (v Bavorsku) alebo Jausenbrett (v Rakúsku). Toto má k nášmu stredoeurópskemu chápaniu najbližšie – doska plná chleba, šunky, slaniny, syrov a nátierok.

Dánsko a Nórsko: Koldtbord (nórsky "studený stôl") alebo slávne dánske Smørrebrød (bohato obložené otvorené chlebíčky). Vo Švédsku je to známy Smörgåsbord – doslova bufetový stôl, kde si každý naberá sám.